Dvaja "slabšáci" a Muflón dobýjajú Pajštún (486 m.n.m.)
[5.4.2003]
Vytlačiť reportáž
Prečo Slabšáci? Kebyže ich nepoháňam, neviem, neviem, či by sme do tmy na ten Pajštún dorazili! Ale teraz už trochu vážnejšie. Pôvodne bola táto akcia naplánovaná pre deti. Z viacerých dôvodov to nakoniec nevyšlo, ale my traja - Maťa, Dušan a ja sme to celkom nevzdali a aj napriek bláznivému aprílovému počasiu (kosa, veterno, k večeru i prehánky) sme boli odhodlaní trasu Rača - Pajštún - Rača pokoriť.
Cestu autom sprevádzali "menšie" problémy s orientáciou, nakoniec však o 9.40 predsa len vyrážame po zelenej za krásami malokarpatskej prírody. Počas prvej zastávky si zľahka doberáme miestneho turistu (vraj, kde je ten veľký kamzík, či ako sa ide na Lomničák). Napoludnie dorážame na "rozľahlú" zrúcaninu Dračí hrádok. Maťa a Dušan si neodpustia príležitosť precvičiť svoj lezecký talent a úspešne zdolávajú túto až 3 metre vysokú "dominantu" Malých Karpát. Cez najvyšší bod našej trasy (Kozlisko, 537 m.n.m.) sa napokon dostávame na Pajštún, kde máme možnosť obdivovať umenie mladých skalolezcov, ktorí si ani v chladnom počasí neodpustia sobotňajší tréning. Alpy síce dnes nevidno, ale výhľady sú pomerne pekné.
Na spiatočnej ceste si dlhú chvílu krátime pokusmi o anglickú konverzáciu. Musím neskromne priznať, že zatiaľ mi to ide najlepšie. (I´m simply the best.) Postupne na nás dolieha i mierna nostalgia. To preto, že Maťa už o pár dní odchádza do zahraničia na pol roka, takže dáku dobu sa naše akcie budú musieť zaobísť bez nej. Márne ju prehovárame, aby ona napísala túto reportáž - vraj by sa do toho veľmi "položila". K tomu všetkému sa pridáva i prietrž mračien, ktorá však ako prišla, tak i odišla a nám už ostáva zdolať len záverečný zostup do Rače.

P.S.:  Majte sa a dúfam, že nabudúce sa pridáte i vy.


Dano (Muflón)