Výstup na Vtáčnik - 1346 m.n.m.
[19.7.2003]
Vytlačiť reportáž
Trasa: Kamenec pod Vtáčnikom - Jaseňova skala - Vtáčnik - Kláštorská skala - Rúbaný vrch - Zadná lúka - Kamenec pod Vtáčnikom
Počasie: 20-25 *C, polojasno, mierny vietor
Účastníci: Dušan, Dano

Na začiatku bol Dušanov telefonát: "Spravme cez víkend nejakú slabšácku túru." Aby sme sa rozumeli, slabšácka túra znamená pohodová prechádzka nenáročným terénom (my to nazývame aj "prdúskanie"). V prvom momente ma napadá výstup na nitriansky Zobor. Po Dušanových argumentoch, že tam sa dá dohodiť z mesta kameňom a po dvoch hodinách by sme nemali čo robiť, sme si napokon vybrali výstup na Vtáčnik
Počas cesty autom i neskôr počas túry preberáme rôzne témy. Kedže som si nedávno kúpil svoje prvé PC-čko, naša debata sa točí najmä okolo počítačov, ale postupne preberáme aj všetky osobné i celospoločenské problémy (od zimných pneumatík až po interupcie). Chvíľu si jeden druhého doberáme, kto napíše reportáž, nakoniec Čierny Peter ostáva mne.
Ale poďme už k samotnej túre. Na miesto štartu dorážame o 9.30 a po krátkom občerstvení vyrážame odhodlaní pokoriť Vtáčnik (mimochodom, je to náš prvovýstup). Naše obavy o rozbahnenom teréne (deň pred túrou výdatne pršalo) sa ukázali ako neopodstatnené - naopak, terén je ideálny. Úvodné mierne stúpanie po asfaltke po asi polhodine strieda pomerne strmý a dlhý úsek lesným terénom. Chvíľu obdivujeme Jaseňovú skalu. Dušana chytajú lezecké chúťky, takže radšej trúbim na ďalší pochod. Záverečný úsek pred Vtáčnikom je pohodovka a tesne pred 13. hod. sme na ňom. Nasleduje samozrejme zaslúžená prestávka, času máme dosť. Výhľady sú slabé, vďaka výdatnému oparu. Ľudí je tu prekvapujúco málo, ale nechýba trdičný pes, ktorý chvíľu uvažuje, čo má s nami urobiť. Ešte štastie, že aportovanie s jeho pánom je preňho zaujímavejšie.
Pred 14. hod. opúšťame pekný hôľnatý Vtáčnik a onedlho sme na najkrajšom mieste celej túry - na Kláštorskej skale. V skutočnosti sa jedná o menšie skalné mestečko - pripomína nám Súľovské Skaly. Výhľad je tu o niečo lepší ako z Vtáčnika a tak si opäť dávame dlhšiu prestávku.
Niekoľko kilometrov šliapeme po Ponitrianskej magistrále. Na križovatke Rúbaný vrch však už z nej musíme zísť, ak chceme byť do večera pri aute. Na Zadnej lúke si opäť dávame potrebnú bufet pauzu a zarozprávaní vyrážame na záverečný zostup. Po asi 20 min. sa dostávame na križovatku a zisťujeme, že sme stratili zelenú značku. Dušan sa dušuje, že na začiatku úseku značka bola a kedže sme išli po pekne širokom chodníku, úplne sme zabudli ďalšie značky sledovať. Nezostáva nám nič iné, len sa pekne-krásne vrátiť späť na Zadnú lúku. Značka, ktorú Dušan videl, tu skutočne je, trasa však nevedie širokým chodníkom, ale vysokou trávou, v ktorej chodník takmer nevidno. Po Dušanovom upozornení, že by tu mohli byť vretenice, mu vďačne prenechávam prvé miesto.
Záverečný úsek si krátime pokusmi o konverzáciu v angličtine (zaťial som stále o "trošku" lepší). Túra to bola veľmi pekná a nakoniec nebola až taká slabšácka, veď k autu sme sa vrátili až okolo 18.30. Domov sme sa vracali s pocitom príjemne strávenej soboty.


Dano